Čo je to dvojjazyčnosť? Význam hovoriaceho jazyka
Je ľahké rozpoznať, že fenomén, ktorý dáva názov tomuto textu, je v móde. V týchto dňoch nehovoríme o žiadnom druhu dvojjazyčnosť samozrejme
Z malých prehistorických kmeňov, ktoré boli práve kvôli ich malým rozmerom potrebné pochopiť so susedmi, aby rokovali, napríklad Koine starovekého Grécka bola schopnosť hovoriť viacerými jazykmi vždy prítomná a bola základnou charakteristikou najprimitivnejších spoločností.
Čo je to dvojjazyčnosť?
Bilingvizmus, ktorý dnes žijeme, je masívne globalizovaný svet s jasne dominantným jazykom lingua franca (angličtina) a menšinami, ale vo väčšej alebo menšej miere je vystavený celému svetu. Možnosť byť dnes dvojjazyčná znamená virtuálnu možnosť vedieť akýkoľvek jazyk, ktorý existuje teraz na akomkoľvek mieste planéty .
A to všetko preto, lebo v určitom momente ľudskej evolucie sa mozog stal tak zložitým a tvarovateľným, že sa stal schopným položiť základy pre jazykový systém, všetky jeho možné varianty a schopnosť učiť sa. Ako je to vysvetlené?
A priori, takmer všetky definície bilingvizmu chápu, že v dvojjazyčnom ľude existuje materinský jazyk alebo dominantný jazyk a druhý jazyk (hovoriac menej prísnym spôsobom, možno chápať, že to môže nastať aj vtedy, keď existuje viac ako jeden "sekundárny" jazyk, alebo hovoriť o viacjazyčnosti) a je veľmi zriedkavo ignorovať tento hierarchický rozdiel medzi jazykmi tým, že jednoducho zostane v definícii bilingvizmu ako schopnosť zvládnuť dva jazyky. Ambilingní alebo rovníci ľudia prakticky neexistujú. Preto bude vo väčšine prípadov bilingválna osoba mať primárny jazyk (L1) a aspoň jeden sekundárny jazyk (L2).
Napriek tomu sme ešte nedali úplnú definíciu. Je to preto, že samotná koncepcia dvojjazyčnosti je kontroverznou otázkou. Ako niektorí autori môžu tvrdiť, že to nastane iba vtedy, keď osoba ovláda gramatické štruktúry L1 a L2, existujú aj definície dvojjazyčnosti ako schopnosť mať minimálnu kompetenciu v reči, porozumení, čítaní a písaní iného jazyka matky
Typy dvojjazyčnosti
Je užitočné poznať rozdiel medzi aditívny dvojjazyčnosť a extrúzny dvojjazyčnosť .
Táto klasifikácia reaguje na prípady, keď jeden jazyk dopĺňa druhý (prvá kategória) a tie, v ktorých jeden jazyk má tendenciu nahradiť druhý. Tento mechanizmus nahradenia by bol vysvetlený zo zvykov, zvykov a kontextov súvisiacich s používaním jazykov, ktoré ovláda tá istá osoba, a nie z biologických štruktúr spoločných pre všetky ľudské bytosti. Ak je jazyk cennejší než iný, má väčšiu prestíž, je viac počuť, alebo sa jednoducho nenachádzajú žiadne komunikačné situácie, v ktorých môže byť jeden z jazykov použitý, doména jedného z jazykov sa nakoniec zmenší. Tento proces nie je vysvetlený neuropsychologickými základňami, ale existuje aj.
Ďalším dôležitým rozdielom je, že simultánneho dvojjazyčnosti a postupného dvojjazyčnosti .
Prvý je výsledkom expozície rôznym jazykom počas veľmi skorých štádií rastu, dokonca aj v predlžovacích štádiách prvých mesiacov života. V druhom jazyku sa vyučuje, keď už existuje dobre zavedený primárny jazyk. Sú to konštrukty, ktoré vysvetľujú rozdiely v oblasti L1 v porovnaní s L2, ktoré sú zreteľnejšie v prípadoch postupného bilingvizmu.
Vývoj dvojjazyčnosti
Vhodnosť medzi primárnym jazykom a sekundárnym jazykom sa robí z prvej expozície na reč. Prvá vec, ktorá je prezentovaná, je a fonologie cross-language : to je fonológia, ktorá používa repertoár fonémov, ktoré sú prakticky rovnaké v oboch jazykoch. Potom by došlo k paralelnému vývoju, pokiaľ ide o fonetiku, morfológiu a syntax, a nakoniec vedomie dvojjazyčnej schopnosti (a teda schopnosti zámerne preložiť).
V neskorších štádiách, učiac sa kontextové používanie rôznych jazykov, jazyk súvisí s postojmi, vplyvmi, špecifickými situáciami atď. podvedome. To znamená, že sa stáva kontextovým nástrojom. Z tohto dôvodu napríklad niektorí ľudia vždy hovoria v katalánskom jazyku v akademickom kontexte, aj keď neexistuje žiadne písané ani nepísané pravidlo, ktoré by to vyžadovalo. Nesmieme zabúdať, že získavanie a produkcia jazykov je sprostredkované prostredím, a to v špecifickom kontexte, v ktorom sa používa jazyk.
Vedecky dokázané výhody hovoru viacerých jazykov
Existuje vedecký konsenzus v mladšom veku je väčšia mozgová plasticita , to znamená, že mozog je citlivejší na vonkajšie podnety, ktoré spôsobujú zmeny v nervovom systéme. Táto plasticita umožňuje relatívne ľahko sa učiť nové jazyky (dokonca sa hovorí o kritických obdobiach, stanovuje sa prah času, do ktorého sa môže rýchlo učiť každý jazyk) a toto učenie prináša mnohé ďalšie výhody. Hlavnou výhodou týchto mladých učňov nie je len rýchlosť, s akou môžu začať hovoriť v inom jazyku: ich schopnosť presne vyslovovať fonémy sekundárneho jazyka v porovnaní s po sebe idúcimi dvojjazyčkami je tiež významná.
Toto sa spája so skutočnosťou o "neobmedzenom rozsahu fonémov", ktoré majú novorodenci. Vo všeobecnosti platí, že čím bližšie je narodenie a učenie sa nového jazyka v čase, tým menej sa pravdepodobne stratí schopnosť rozlišovať a produkovať určité fonémy používané v tomto jazyku.
Na druhej strane, dospelí, keď učia jazyk, majú prostriedky, ktoré mladšie deti nemôžu mať. Najzreteľnejšia je kognitívna schopnosť, ale aj možnosť sebakonúcie, zámerného učenia atď. Avšak, okrem psychológie vývoja, čo robí učenie viacerých jazykov je to potrebné. V tomto zmysle, simultánne a následné dvojjazyčné používajú jazyky reagujúce na konkrétny kontext .
Existuje mnoho kritérií na vysvetlenie a predikciu dvojjazyčného vývoja ľudí. Z pozitívnejšej perspektívy sa zdá byť platná premenná "vystavenie sa jazyku" meranému podľa času, počas ktorého sa subjekt podrobuje každému jazyku. To isté platí pre premennú "jazyk, ktorému bola predtým vystavená". Pri ďalšom prechode by sme však mohli brať do úvahy aj premenné, ako napríklad dieťa, ktoré cíti pre rečníka každého jazyka (v najbližšom prostredí, samozrejme), kontext, v ktorom používa každý jazyk, a teda potrebu spojenú s používaním každého jazyka. jazykom. Tento typ kvalitatívnej analýzy však uniká prednostiam väčšiny výskumných línií, zameraných viac na pracovné alebo akademické prostredie definované asepézou a jednorozmernosťou ľudských vzťahov.
V kontexte
Schopnosť ľudskej mysle učiť sa viac ako jeden jazyk môže byť chápaná ako výhoda, ako aj obmedzenie. Niet pochýb o tom, že to je výhoda umožňuje vznik nových spôsobov myslenia , cítiť a dokonca riešiť problémy. Dokonca hovoríme o výhodách pre mozog mimo jazykovej oblasti. Schopnosť zvládnuť jazyky je však aj obmedzenie vo svete, kde sa stali vedomosti a zručnosti rysy , vlastnosti, ktoré vám pomôžu postaviť sa v konkurenčnom svete, ktorý vždy vyžaduje nové a väčšie kompetencie.
